Mike Downey je írsky filmový producent a aktivista, ktorý v roku 2000 založil nezávislú produkčnú spoločnosť Film and Music Entertainment (F&ME) so sídlom v Dubline a Londýne. Aktuálne má na konte takmer 100 hraných filmov.

Počas pomerne krátkej kariéry filmového producenta spolupracoval s umelcami, ako sú Peter Greenaway, Agnieszka Holland, Julien Temple, Pawel Pawlikowski, Calin Peter Netzer, Andrzej Jakimowski, Juraj Jakubisko, Fridrik Thor Fridriksson, Michel Franco a Stephen Daldry, ako aj s množstvom ďalších režisérov z celej Európy, Južnej Ameriky, Afriky a Indie.

V posledných rokoch sa podieľal na filmových projektoch s legendárnymi spisovateľmi, napríklad so skvelým Jamesom Ellroyom, zosnulým Günterom Grassom či Thomasom Keneallym (Schindlerov zoznam). Spolupracoval aj s Colmom Tóibínom, so scenáristkou snímky Ida Rebeccou Lenckiewiczovou, zakladateľom a generálnym riaditeľom skupiny VICE Shanom Smithom, ale aj s inými režisérmi, napríklad s Volkerom Schlöndorffom, Mohsenom Makhmalbafom a Oliverom Hirschbiegelom.

Filmy, ktoré Mike produkoval, nemali úspech len v kinách. Získali tiež viac ako 250 ocenení, a to aj na najvýznamnejších filmových festivaloch, napríklad v Cannes, Berlíne, Toronte, na festivale Sundance, na festivaloch v San Sebastiane, Tokiu a na mnohých ďalších.

Mike Downey je už takmer 20 rokov členom správnej rady Európskej filmovej akadémie (European Film Academy – EFA) a po šiestich rokoch vo funkcii podpredsedu sa v roku 2020 stal jej predsedom. Na tomto poste spolupracoval s bývalým predsedom a predsedníčkou EFA Wimom Wendersom a Agnieszkou Hollandovou a so súčasnou predsedníčkou Juliette Binoche . V roku 2006 bol zvolený do rady Britskej akadémie filmového a televízneho umenia (BAFTA) a v roku 2008 do filmového výboru BAFTA. V roku 2020 sa znovu stal členom rady BAFTA. Downey je tiež správcom združenia White Ribbon Alliance, významnej celosvetovej organizácie, ktorej cieľom je znížiť úmrtnosť novorodencov v rozvojových krajinách. Okrem toho je spoluzakladateľom a členom správnej rady Medzinárodnej koalície pre ohrozených filmárov (ICFR), charitatívnej nadácie, ktorá po celom svete podporuje ohrozených filmových tvorcov a organizuje solidárne akcie.

Pôsobil vo viac ako 20 medzinárodných porotách na filmových festivaloch po celom svete, medzi ktorými je napríklad Sarajevský filmový festival, Medzinárodný filmový festival v Rio de Janeiro, Medzinárodný filmový festival v Cottbuse, Varšavský medzinárodný filmový festival, Filmový festival v Istanbule, Medzinárodný filmový festival v Montreale, Filmový festival v Motovune, Medzinárodný filmový festival v Sofii, Transylvánsky medzinárodný filmový festival, Medzinárodný filmový festival v Krakove a Medzinárodný filmový festival v Záhrebe, na ktorom bola v roku 2009 prezentovaná retrospektíva jeho dovtedajšej práce v rámci F&ME.

V roku 2014 získal na Medzinárodnom filmovom festivale vo Fort Lauderdale cenu Producent desaťročia a pripojil sa tak k dvom predchádzajúcim držiteľom tejto ceny Edovi Pressmanovi a Robertovi Evansovi. Poctu jeho práci producenta vzdali aj na filmovom festivale v Prahe v roku 2015.  Okrem toho získal v roku 2021 v Prahe cenu Kristián za celoživotný prínos kinematografii a v roku 2023 v Reykjavíku ocenenie za celoživotné dielo od islandského filmového priemyslu za prínos v medzinárodnej kinematografii.

V roku 2020 mu jeho alma mater – Univerzita vo Warwicku – udelila čestný doktorát (honoris causa) z literatúry za jeho celoživotnú prácu a prínos pre európske divadlo a kinematografiu. V rámci Európskej filmovej akadémie spolu so správnou radou podporuje vytvorenie vzdelávacej organizácie Filmclub, ktorej cieľom je priniesť kvalitné filmy do škôl v celej Európe.

Začiatkom roka 2022 sa Downey stal členom Kráľovskej spoločnosti umení a zároveň bol uvedený do Americkej akadémie filmových umení a vied (AMPAS). V roku 2017 vstúpil do akadémie Asia Pacific Screen po tom, ako získal jej cenu za kultúrnu rozmanitosť pod záštitou UNESCO za gruzínsky film Dede.

Medzi dielami z jeho nedávnej produkcie je úvodná snímka sekcie Un Certain Regard na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, film islandského režiséra Runara Runarssona When the Light Breaks.  Podieľal sa na scenári albánskeho filmu The Rise and Fall of Comrade Zylo, ktorý otváral filmový festival v Tallinne, a film režisérky Agnieszky Hollandovej The Green Border (Hranica) získal niekoľko ocenení v Benátkach, okrem iného zvláštnu cenu poroty.  Okrem toho sa v súčasnosti v Prahe a Berlíne nakrúcajú posledné zábery Kafkovho životopisu – Franz, ktorý režíruje Hollandová podľa Downeyho predlohy. Pracoval aj na ďalších filmov, ktoré teraz idú do distribúcie, ako sú napríklad La Suprema (Kolumbia), Familiar Calina Petra Netzera (Rumunsko), Hotel Pula (Chorvátsko), Hidden People (Slovinsko), The song of the Goats (Poľsko) a I am Somebody (Holandsko). V súčasnosti prebieha produkcia filmu It All Ends Here chorvátskeho režiséra Rajka Grlića (Chorvátsko), ako aj snímok LO-FI (Turecko), Gorki Resort (Poľsko), The Sun, The Moon, and the Eleven Stars (Turecko) a Lady D (Albánsko), na ktorých podieľal ako spoluscenárista. Aktuálne sa venuje scenáru podľa románu If Iwere a Boy z pera albánskeho spisovateľa Hakiho Stermilliho, na ktorom spolupracuje s režisérom Fatmirom Kocim. A zároveň píše najnovší román Istria Black, ktorý má vyjsť v Spojenom kráľovstve a Írsku v októbri.

V lete 2024 sa má dokončiť produkcia filmu Real ukrajinského režiséra Sencova. Snímka sa bude premietať na veľkých filmových festivaloch kategórie A, podobne ako nový film Runara Runarssona „O“, ktorého je výkonným producentom.  Momentálne pracuje s umelcom Albertom Oehlenom a nemeckým režisérom Oliverom Hirschbieglom nominovaným na cenu filmovej akadémie na snímke Geel (Žltá), ktorou nadväzujú na svoj predchádzajúci umelecký film The Painter (Maliar). Zoznam uzatvára Antonio Nuic, ktorý v súčasnosti nakrúca v Záhrebe, a vo fáze predprodukcie sa nachádza dokument o projekte komunitnej školy baletu Projeto Vidançar vo favele Complexo Alemao v Riu de Janeiro. V roku 2025 sa má natáčať film Srdjana Dragojevica Medzinárodný deň žien.

Minulý rok vydalo nakladateľstvo MPress Media/Calm Productions v Spojenom kráľovstve a Írsku Downeyho prvotinu Istria Gold. Kniha vyšla v októbri 2023 v Bulharsku, kde sa s stretla s veľkým ohlasom, a v marci tohto roku v Indii. V septembri vyjde v Chorvátsku, pričom ďalšie vydania budú uverejnené neskôr v Macedónsku, na Ukrajine, v Srbsku, Českej republike a Turecku. Kniha je prvým dielom trilógie Three Colours Istria. Jej pokračovanie s názvom Istria Black vyjde v decembri a následne aj jej posledná časť Istria Blue. V júni minulého roka bol „hosťujúcim spisovateľom“ v nadácii a kultúrnom centre Ingmara Bergmana, ktorá sa nachádza v niekdajšom Bergmanovom dome na ostrove Fårö v Baltskom mori, severovýchodne od Gotlandu. Tento rok má naplánovaný pobyt v centre Artist Residency Thailand v rámci programu Lotus v thajskom Chiang Mai.

Downey žije striedavo na Istrii a v Dubline, ale aj tam, kde sa práve natáča niektorý z jeho filmov.

Späť na stránku s informáciami o porote

Margherita Chiti je producentka v spoločnosti Palomar a členka Európskej filmovej akadémie. Viac ako 20 rokov pracovala v distribúcii, a to v spoločnosti Mikado Film ako manažérka akvizícií, v Nanni Moretti’s Sacher Distribuzione ako vedúca distribúcie a v Teodora Film ako hlavná manažérka a vedúca akvizícií a predaja.

Zároveň pracovala ako asistentka výroby pre výrobné spoločnosti Luigiho Musiniho a Roberta Cicutta On My Own a Cinemaundici, ako aj v miestnom produkčnom tíme pre Warner Bros.
V roku 2021 začala pracovať ako vedúca medzinárodnej produkcie a medzinárodných vecí na oddelení kinematografie a televízie pre Palomar.

Viac ako 10 rokov pracuje ako expertka pre agentúru EÚ Kreatívna Európa v oblasti výroby, distribúcie a prístupu na trhy. V apríli 2018 sa podieľala na založení združenia Women in Film, TV & Media Italia a je podpredsedníčkou a členkou jeho správnej rady.

Späť na stránku s informáciami o porote

José Luis Cienfuegos je riaditeľom Medzinárodného filmového festivalu vo Valladolide v Španielsku. Ide o jeden z najstarších filmových festivalov na svete, ktorý sa zameriava na autorský film. Cienfuegos pôsobil ako riaditeľ Európskeho filmového festivalu v Seville (2012 – 2023) a filmového festivalu Gijón (1995 – 2011). Je členom Európskej filmovej akadémie, v rokoch 2021 – 2023 bol súčasťou jej výboru odborníkov a v rokoch 2011 – 2019 bol členom výberovej komisie Filmových cien LUX. Je členom španielskej filmovej akadémie a Kráľovskej akadémie výtvarných umení v San Fernando. V rokoch 2013 – 2017 bol členom poroty Ceny princa Astúrie za umenie, ktorú organizovala Nadácia princa Astúrie. Pôsobil ako porotca na mnohých festivaloch, ako sú Rotterdam, Karlovy Vary, San Sebastián, BAFICI, Santiago de Chile, Documenta Madrid a Las Palmas. 

V súčasnosti tiež prednáša na viacerých univerzitách a filmových školách, poskytuje poradenstvo rôznym kultúrnym inštitúciám, organizuje výstavy a koncerty a je autorom mnohých článkov z oblasti kinematografie.

Späť na stránku s informáciami o porote

Marta je od augusta 2008 vedúcou distribúcie a akvizícií v rámci Midas Filmes a tiež členkou programového tímu. Má na starosti tlač a sociálne médiá v kine Cinema Ideal, ktoré bolo zrenovované a znovuotvorené v roku 2014 a je súčasťou siete Midas II Cinemas.

Vo filmovej distribúcii pracuje už viac ako 20 rokov. Naprv pôsobila v Atalanta/Medeia Filmes, kde bola zodpovedná za komunikačné a marketingové stratégie pri uvádzaní vyše 200 filmov a mala na starosti aj dramaturgiu viacerých programov, diskusií a festivalov organizovaných sieťou Medeia, ako aj filmového festivalu IndieLisboa, kde bola výkonnou producentkou. Pred vstupom do filmového sveta pracovala ako novinárka a bola členkou výskumného tímu Komunikačného strediska Obercom, kde bola autorkou a spoluautorkou viacerých európskych správ. Má diplom z mediálnych štúdií na Universidade Nova de Lisboa a magisterský titul z filmovej vedy. Postgraduálne štúdium absolvovala v odbore manažment kultúry a nové diskurzy a kultúry – od kritiky až po umenie.

Späť na stránku s informáciami o porote

Priscilla Gessati získala po štúdiu ruštiny v jazykovom inštitúte INALCO magisterský titul v odbore kultúrna politika na Inštitúte európskych štúdií v Paríži (Paris 8). V rámci európskeho programu Europa Cinemas sa venovala štúdiám a obežníku Network Review. Neskôr pracovala pre mestské filmové centrum Forum des Images v Paríži. Podieľala sa aj na programovej skladbe Ciné Lumière pre Francúzsky inštitút v Spojenom kráľovstve a na produkcii piateho ročníka festivalu televíznych seriálov Totally Serialized. Aktívne sa venuje programovej dramaturgii a zasadzuje sa o rozvoj artovej kinematografie a rozmanitosti, koordinovala distribučné a vydavateľské činnosti v spoločnosti Potemkine Films a neskôr sa stala manažérkou kina Le Balzac na Champs Élyseés. Spolu s Joëlom Chapronom je autorkou kníh Zásady a mechanizmy financovania francúzskej kinematografie a Právna úprava a postupy prevádzky kín, ktoré boli pôvodne určené pre ruský trh. Nedávno nastúpila na novú pozíciu v kine l’Entrepôt – nevšednom priestore v Paríži, kde je okrem iného kino, hudobná sála, umelecká galéria, reštaurácia a bar.

Späť na stránku s informáciami o porote

V roku 2020 vyštudoval Írsku národnú filmovú školu a jeho absolventský film zaradili do širšieho výberu študentských cien BAFTA. V roku 2021 začal pracovať ako produkčný manažér filmovej spoločnosti Samson Films so sídlom v írskom Dubline. Medzi jeho nedávne filmy patria My Sailor, My Love, ktorý mal premiéru na festivale TIFF 2022, The Ghost of Richard Harris, ktorý uviedli na Benátskom Bienále 2022, a film Baltimore, ktorý mal premiéru na festivale Telluride 2023 a na Londýnskom filmovom festivale. Eamon v súčasnosti spolupracuje na niekoľkých filmových produkciách a zároveň sám produkuje a vedie vlastné projekty v produkčnej spoločnosti.

V roku 2023 pôsobil ako írsky veľvyslanec pre projekt 27-krát kino a odvtedy sa aktívne podieľa na propagácii Ceny publika LUX.

Späť na stránku s informáciami o porote

festivalu Odesa, festivalu detských filmov Children Kinofest a Kyjevského týždňa kritiky, riaditeľ filmovej spoločnosti ARTHOUSE TRAFFIC, distribútor a producent.
Produkoval 8 celovečerných filmov a vyše 40 krátkych filmov. Film režiséra Myroslava Slaboshpitsiyho THE TRIBE z jeho produkcie vyhral v roku 2014 v Cannes Veľkú cenu v sekcii Týždeň kritiky a premietal sa vo viac ako 40 krajinách. DONBAS Sergeja Loznitsu získal v Cannes 2018 cenu za najlepšiu réžiu v sekcii Un Certain Regard. Snímky RHINO režiséra Olega Sencova (2021) a Cenzorka (medzinárodný názov 107 MOTHERS – Stosedem matiek) Petra Kerekesa mal svetovú premiéru v súťažnej sekcii Orizzonti na MFF v Benátkach.

Späť na stránku s informáciami o porote

Axelle Jean vyštudovala históriu, geografiu a medzikultúrnu komunikáciu na Sorbonskej univerzite so špecializáciou na islandský a maďarský jazyk. Nadobudla rozsiahle skúsenosti, keď pracovala na filmových festivaloch/trhoch (Cannes Docs – Marché du Film, Cinéma du réel, Festival de Cabourg, FIPADOC) a vo filmových spoločnostiach (The Party, Picture Tree International). Zameriava sa predovšetkým na dokumentárne filmy. Od roku 2022 pôsobí ako recenzentka na Medzinárodnom filmovom festivale v Reykjavíkua od roku 2024 na filmovom festivale Giornate degli Autori. V roku 2023 bola zvolané za francúzsku veľvyslankyňu projektu 27-krát kino a odvtedy sa aktívne podieľa na propagácii Ceny publika LUX. Nedávno začala pracovať pre Cinephil – poradenskú spoločnosť v oblasti predaja dokumentárnych filmov.

Späť na stránku s informáciami o porote

Ondřej Kamenický je riaditeľ Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov o ľudských právach Jeden svet.  

Jeden svet sa považuje za najväčší festival dokumentárnych filmov o ľudských právach na svete. Koná sa v Prahe a vo viac ako 50 mestách v Českej republike. Premietajú sa na ňom dokumentárne filmy o ľudských právach, sociálnych, politických, environmentálnych a mediálnych otázkach. Súčasťou festivalu sú diskusie s tvorcami, panelové debaty, sekcia Virtuálna realita, projekty so sociálnym vplyvom, školské projekcie, ako aj platforma East Doc pre tvorcov dokumentárnych filmov. Jeden svet distribuuje dokumentárne filmy, pomáha novým festivalom (napr. v Nikarague, Kostarike, Hongkongu), zameriava sa na ľudí so zdravotným postihnutím a organizuje tiež premietania festivalu Jeden svet v Bruseli.

Späť na stránku s informáciami o porote

Ibtisam Omer pochádza zo švédskeho Štokholmu. Pôsobí ako kreatívna marketingová riaditeľka a školiteľka. Má viac ako štrnásročné skúsenosti v medzinárodnom prostredí s najvýznamnejšími spoločnosťami v oblasti technológií, módy a zábavy. V minulosti pracovala pre Adidas, Google a Netflix a tiež vo/na vedúcej pozícii a ako prednášajúca na Creative Business School Hyper Island. Zároveň je členkou správnej rady hudobnej platformy Boiler Room.

Ibtisam je v súčasnosti viceprezidentkou pre marketing a globálne pôsobenie v spoločnosti MUBI a žije v Berlíne.

Späť na stránku s informáciami o porote

Katarzyna v spoločnosti Gutek Film od roku 2013 má na starosti celý proces vydávania všetkých titulov spoločnosti, od zostavenia a plnenia rozpočtu až po celkovú stratégiu distribúcie, marketingu a PR každého filmu. Stojí za viac ako stovkou úspešných kampaní k filmom rôznych režisérov, ako napríklad Parasite Bonga Joon-ho, The House That Jack Built Larsa von Triera, Portrait of a Lady of Fire Céline Sciammovej, Toni Erdmann Mareny Adeovej, Drive My Car Ryusukeho Hamaguchiho, Parallel Mothers Pedra Almodóvara, C’mon C’mon Mikea Millsa a Triangle of Sadness Rubena Östlunda a mnohými inými. Narodila sa v roku 1982 a vo filmovom priemysle pracuje už 17 rokov. V súčasnosti sa špecializuje na marketingovú a distribučnú stratégiu. Svoju kariéru začala na Varšavskom filmovom festivale ako vedúca služieb pre hostí. Neskôr sa zamerala na distribúciu filmov v kinách v distribútorskej spoločnosti Mañana so sídlom vo Varšave, ktorá sa špecializuje na latinskoamerické, ázijské a africké tituly. Bola zodpovedná za marketingovú stratégiu mnohých ocenených snímok a zároveň za programovú dramaturgiu a produkciu celého radu výberových podujatí: Týždeň španielskeho filmu, Svetový filmový festival Ale Kino a Latinskoamerický filmový festival. V roku 2022 vytvorila pre Gutek Film nový festival Konfrontacje Filmowe (angl. Film Confrontations – Filmové konfrontácie), na ktorom sa premieta výber najzaujímavejších snímok nadchádzajúcej sezóny v 24 artových kinách v 18 poľských mestách, v niektorých prípadoch ide o svetovú premiéru. Katarzyna sa zanietene zasadzuje za zachovanie artovej kinematografie a v posledných rokoch hľadá nové spôsoby propagácie filmov, ktoré majú ísť do kín. Kombinuje pritom osvedčené aj nové metódy – spoluprácu so značkami, inštitúciami a jednotlivcami, ako aj špeciálne filmové podujatia – s moderným, analytickým prístupom založeným na údajoch.

Späť na stránku s informáciami o porote

Claudi Tronnier študovala porovnávaciu religionistiku, novodobú nemeckú literatúru, indológiu a mediálnu vedy v nemeckom Marburgu. V 80. rokoch písala o filmoch pre rôzne médiá a v roku 1990 začala pracovať na voľnej nohe pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF v Mainzi. Tam začala pracovať na oddelení pre talenty Das kleine Fernsehspiel ako zadávateľka tvorby hraných filmov, dokumentov a rôznych experimentálnych formátov. V roku 2008 sa stala vedúcou oddelenia Das kleine Fernsehspiel. Počas pôsobenia v ZDF zadala veľký počet národných a medzinárodných koprodukcií, medzi ktorými bolo niekoľko filmov tureckých/nemeckých filmových tvorcov a tvorcov z iných krajín. Zriadila program na podporu filmárok a je spoluzakladateľkou ceny pre režisérky SI STAR. Od 1. januára 2021 je vedúcou oddelenia filmovej, televíznej a seriálovej tvorby v Arte G.E.I.E. Je tiež členkou programovej konferencie a zodpovedá za koordináciu, výber a dramaturgiu všetkých hraných programov, ktoré vysielajú stanice Arte a Arte TV.

Späť na stránku s informáciami o porote

Amitabh Vardhan má veľmi rozmanité pracovné skúsenosti, ktoré nadobudol vďaka pôsobeniu vo viacerých krajinách, napríklad Indii, USA, Bulharsku, Rumunsku, Srbsku, Spojenom kráľovstve či Macedónsku. Vynikajúce výsledky dosiahol aj v podnikateľskej sfére, kde pomohol mnohým podnikom v ich obchodom raste, či už prostredníctvom inovácií, expanzie, alebo nadviazaním nových partnerstiev v oblastiach, ako je zábava, spotrebný tovar, služby, pohostinstvo a nehnuteľnosti. Účinne vybudoval veľké tímy s prierezovým pôsobením, ktoré úspešne doviedol k naplneniu organizačných cieľov, vytvoril vzájomne prospešné strategické spojenectvá s rôznymi zainteresovanými stranami a vypracoval účinné marketingové stratégie, ktoré viedli k väčšej viditeľnosti konkrétnych značiek a ich rozvoju. Od roku 2010 je riaditeľom a výkonným riaditeľom spoločnosti Cine Grand DV. Predtým bol od roku 2003 výkonným riaditeľom PVR Cinemas (najväčšia sieť kín v Indii).

Späť na stránku s informáciami o porote

Maria Silvia Gatta začala v roku 2003 pracovať pre program Európskej komisie MEDIA. Venuje sa vyhodnocovaniu programu MEDIA+ a podpore distribúcie.

Po čase strávenom v zahraničí dohliada od roku 2019 na vykonávanie zložky MEDIA v rámci programu Kreatívna Európa 2021 – 2027 a venuje sa tvorbe politiky európskeho filmového dedičstva.

Späť na stránku s informáciami o porote

Fatima Djoumer začala pracovať pre Europa Cinemas v roku 1993 ako vedúca oddelenia medzinárodných vzťahov a podujatí a organizuje konferencie, programy na rozvoj publika a inovačné laboratóriá. Podieľala sa aj na rozvoji značky Europa Cinemas. Europa Cinemas je sieť kín, ktorá podporuje šírenie európskych filmov mimo krajiny ich pôvodu a propaguje činnosti zamerané na rozvoj publika. Dôraz sa pritom kladie na zvyšovanie záujmu mladých divákov o európske filmy.

Do siete je zapojených 1 216 členských kín (s 3 131 kinosálami) v 738 mestách v 43 krajinách.

Späť na stránku s informáciami o porote

Nuno Pimentel pochádza z Portugalska, kde vyštudoval filmovú tvorbu na umeleckej škole. Neskôr pracoval na vývojovom oddelení produkčnej spoločnosti v Antverpách. Študoval scenáristiku na Royal Holloway na Londýnskej univerzite v Spojenom kráľovstve. V roku 2016 začal pracovať pre portugalskú distribučnú spoločnosť Alambique, kde prevzal koordináciu internej značky Cinema Bold, ktorá sa zameriava na alternatívne distribučné stratégie pre nekonvenčné filmy. V roku 2019 bol súčasťou projektu Locarno Industry Academy. V roku 2021 bol do projektu pozvaný opäť v rámci programu U30, ktorý bol venovaný novej generácii filmových profesionálov.

V roku 2020 sa presťahoval do Berlína, aby sa zúčastnil na programe Next Wave Nemeckej filmovej a televíznej akadémie v Berlíne (DFFB), ktorý sa zameriava na filmových nadšencov budúcnosti a rozvoj medzinárodných filmových trhov. V rámci programu a pod vedením podpredsedu MUBI pre produkciu Bobbyho Allena vytvoril alternatívnu európsku distribučnú značku Félicette Films. Jeho cieľom bolo vydávať starostlivo vyberané filmy, ktoré by inak ostali prehliadnuté – umelecké, odvážne a žánrovo odlišné diela, ktoré si zaslúžia pozornosť.

V roku 2021 úspešne predstavil svoj projekt na Berlínskom medzinárodnom filmovom festivale a festivale v Cannes.

Predošlé a súčasné projekty zahŕňajú aj spoluprácu s berlínskym Wolf Kino a kolínskym distribútorom Rapid Eye Movies. Nuno sa venuje aj umeleckému skicovaniu a experimentálnej filmovej tvorbe.

Dohovoríte sa s ním v portugalčine, angličtine, španielčine a čiastočne aj vo francúzštine. Dúfa, že čoskoro sa k týmto jazykom pridá aj nemčina.

Späť na stránku s informáciami o porote